Áno, maličké a bezbranné. Vážili sotva 2500g. Nevedeli sme sa vynadívať. Len spinkali, papali a sem-tam spustili taký rev, že sme nevedeli čo s nimi robiť.
S jedným je kopec starostí, ale dvaja? Založili sme písanku, kde sa zapisovalo, ktoré jedlo a ktoré nie. Ktoré kakalo a ktoré nie. Koľko presne vypili a ako to vyzerá na váhe. Pralo sa nepretržiete a žehlilo tiež.
Drobci rástli. Všade samá hračka, všetko bolo dvojmo, dve stoličky, dve chodítka, dva nočníky no tie dokonca až tri, fľaše, tych bolo aj snáď aj tucet, lega plný vysávač. Kde sa človek pohol, stúpil na hračku, ktorá sa mu nechutne vryla do nohy.
Prvé zubky, a prebdené noci pri nich, ktoré nám teraz vypadávajú. Prvé noci bez cumlíkov, ktoré sme darovali Ježiškovi na Vianoce. Prvé noci bez plienok, keď sa malá pre istotu budila aj päťkrát, aby sa nepocikala.
Prvé dni v škôlke, keď človek myslel, že bude plakať tiež. Teraz sa budíme, každé ráno a tešíme sa do škôlky, ja že ich nemusím mať na starosti a oni, že škôlku majú radi.
Už to bude päť rokov, čo drobci určujú pochod našej rodiny. Kôli ktorým, cestujem týždeň čo týždeň 5 hodín. Komu môžem sladkosti kupovať a nemám výčitky.
Z klasickej štvorčlennej rodiny, pomaly s dospelými deckami, sa stala šesťčlenná rodina, z dvoma veľkými a zdvoma malými deťmi.
Našim mamine a tatinovi, ktorí to s nami vedia : ĎAKUJEME Vaši štyria veľkí - malí drobci:)